Na Slovensku

 

Na Slovensku sa norky chovajú na severe Oravy. V klietke dlhej 90 cm, širokej a vysokej 45 cm sú chované najčastejšie 3 norky spolu, pričom zákon povoľuje maximálne 2. Podľa prieskumu Slobody zvierat sa na našich farmách nerešpektujú ani najzákladnejšie legislatívne zakotvené minimálne priestorové podmienky pre chov norkov.

Na dvoch posledných slovenských líščích farmách v okolí Martina sa chová asi 2.000 líšok. Chovajú sa v zastaralých drevených búdkach s podlahou z drôteného pletiva, kŕmené nahnitým kafilerickým odpadom natretým na pletivo búdky. Rady špinavých klietok s líškami pripomínajú koncentračný tábor. Mnohé zvieratá nepretržite pobehujú v malých kruhoch. Diagnóza: nezmyselné stereotypné (tzv. zoochotické) pohyby následkom frustrácie. Iné sa vystrašene krčia v klietke o rozmeroch 90 x90 cm. V týchto podmienkach sú chovné líšky a plemenní lišiaci zatvorení 3 až 4 roky. Podľa slovenskej legislatívy by mala mať každá odstavená líška v klietke pevnú plošinku, na ktorú si môže sadnúť alebo ľahnúť, aby neležala na drôtoch pletiva. Na farmách, ktoré sme zdokumentovali však líšky na ostrých drôtoch pletiva ležali a behali už tretí rok.


§ 53 ods.6 vyhlášky MP SR č. 230/1998 o chove hospodárskych zvierat hovorí, "Každá odstavená líška musí mať búdnik, minimálne aspoň krytý priestor s plošinou.... Búdnik alebo plošina má mať rozmery primerané veľkosti líšky a PLNÚ PODLAHU s odtokom". V §53 ods. 6. je taktiež uvedené "Gravidné líšky a líšky s mláďatami musia mať podlahu vyrobenú z tepelnoizolačného materiálu". O plnej podlahe, na ktorú by si mohli líšky aspoň na chvíľku ľahnúť alebo tepelnej izolácii ani nechyrovať.
 

Stres, neprirodzené prostredie, chov zvierat, ktoré neboli domestikované, nedodržanie chovateľských podmienok - to sú faktory, ktoré sa podpisujú pod vysokú úmrtnosť mláďat. U líšok je typický i jav, ktorý odborníci nazývajú infanticitída - t.j. požieranie mláďat matkami okamžite, alebo niekoľko dní po narodení. Etológovia túto skutočnosť pripisujú stresovým podmienkam, frustrácii, strachu a nemožnosti naplniť svoje prirodzené potreby. V autorských prácach odborníkov z Výskumného ústavu živočíšnej výroby v Nitre - "PRÍČINY STRÁT ÚHYNOM VO FARMOVOM CHOVE LÍŠOK a NORKOV" sa hovorí o 30% podiele kanibalizmu na úmrtnosti v chovoch.

 

 

 

Napriek tomu, že na Slovensku bola prijatá legislatíva, ktorá stanovuje minimálne podmienky pre chov kožušinových zvierat, jej dodržiavanie je veľmi chabé a kvôli nedostatočnej kontrole príslušných orgánov vzniká priestor pre jej porušovanie v záujme vyšších ziskov.
Podľa údajov Štatistického úradu z roku 2001 sa na Slovensku chová na 6 kožušinových farmách približne 7 000 zvierat. Sústredené sú predovšetkým na severe Slovenska vzhľadom ku vhodným klimatickým podmienkam, v ktorých naberajú žiadúcu kožušinu. Program chovu kožušinových zvierat na farmách prebieha podľa sezóny. Zvieratá sa pária vo februári, mláďatá rodia najčastejšie v apríli a máji a každoročné potomstvo je zabíjané a zodraté z kožušiny v novembri vo veku 6 - 7 mesiacov. Zvieratá sa na farmách zabíjajú, len čo sa im srsť zmení na zimnú a odreniny a poškodenia letnej srsti zmiznú.


Najčastejším spôsobom usmrcovania norkov je udusenie výfukovými plynmi v plynovej komore alebo zlomenie väzov. Líšky sú usmrcované elektrickým prúdom jednou elektródou umiestnenou v konečníku a druhou strčenou do papule.